reklama

Zemetrasenie v rebríčku hodnôt...

Je pár dní do Vianoc a o trochu viac do Silvestra a ja zbožne čakám, aby tieto dni boli už za mnou...Nezháňam usilovne darčeky pre svojich blízkych, ako to robia všetci ostatní „normálni“ ľudia. Nemám dokonca ani nápad, čo by ich tak asi potešilo. No a najhoršie na tom je, že ma to vôbec netrápi...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pre niekoho z týchto riadkov iste dýcha číre sebectvo, možno je na tom aj kus pravdy, ale podstata veci tkvie v niečom úplne inom. U mňa Vianoce od istého času totiž akosi stratili na význame...Prinášajú mi len vlnu pocitov, ktoré sa snažím po zvyšok roka potláčať, a tak s ich príchodom strácam pôdu pod nohami, pretože ma to pravdepodobne zasa zvalcuje a spraví zo mňa emocionálnu placku, ktorá sa bude snažiť z toho do Silvestra vyhrabať, viac či menej úspešne...A tak utekám pred najkrajším sviatkom v roku a trochu závidím ľuďom, ktorí sa naň tešia. Tak rada by som patrila medzi nich...Začítaná do knihy „Putování obratníkem raka“(nie je to žiaden cestopis, vážení a jej autor nedostal Nobelovku za literatúru), poznačená návštevou výstavy fotografií, ktoré mapujú činnosť organizácie „Lékaři bez hranic“ a súčasne prežívajúca odoznievanie udalostí posledných dní, si upratujem vo svojom rebríčku hodnôt...V tej knihe sa píše, že hranica určujúca nádej a zmar, statočnosť a zlyhanie, život a smrť, je u všetkých rovnako tenká. Rakovina nerozlišuje obyčajných ľudí a celebrity, chudobných a bohatých, neznámych a slávnych, čiže je vlastne spravodlivou chorobou...V boji s ňou sa ocitol aj autor knihy, ktorý o sebe tvrdí, že je obyčajným človekom, jedným z mnohých, ktorí zdolávajú vlastný Mount Everest - za nepriaznivého počasia a navyše bez kyslíka...Nehovorí sa o nich, ani nepíše, pretože táto výsada je určená len celebritám...Rovnako mediálne a spoločnosťou ako takou zostáva nepovšimnutá i práca ľudí na misiách, ďaleko od domova, zachraňujúcich životy v oblastiach postihnutých vojnou, hladom, chudobou, v krajinách na míle vzdialených životnému štandardu, na aký sme všetci zvyknutí, v krajinách, kde nie je samozrejmosťou elektrina, pitná voda, vzdelávanie či zdravotnícka starostlivosť „výmenou“ za preukaz poistenca. A tak pri pohľade na krásne čiernobiele fotografie, vyobrazujúce smútok ľudských tieňov, si vravím, že toto tam je peklo na zemi a tento svet je veru zvláštne miesto pre život...alebo len tvrdou školou pre dušu? Záleží iba na tom, ako vysoko si trúfate siahnuť v tomto procese, ktorý vôbec nesúvisí s honbou za akademickým titulom a čo s tým mienite robiť a či sa s tým niečo robiť vôbec dá, za akú cenu a prečo...Je to ako bludný kruh, v ktorom paradoxne vládne harmónia, tá má však v pozadí samé extrémy a tie vadia tým, čo sa zdá, že majú srdce dobrodruha a myseľ blázna, keď sa zrieknu všetkých výhod a pohodlia a idú bojovať proti veterným mlynom, aby mali aspoň na chvíľu dobrý pocit...A im patrí môj obdiv a vďaka za to, že zachránili jednu z mojich posledných ilúzií.Všetci sa snažíme prežiť a všetci s niečím bojujeme. Máme vôkol seba ľudí, ktorých máme radi, aj takých, ktorí nám iba komplikujú život. Každé ráno sa prebúdzame so zoznamom úloh a povinností v hlave a so želaním, aby sa aspoň na chvíľu zastavil čas a mohli sme si tento rýchlo plynúci život vychutnať. Niekedy by sme najradšej vôbec neboli, niekedy by sme zasa najradšej boli niekde inde. No a častokrát si musíme siahnuť až na samé dno, aby sme pochopili zmysel vlastného života a po páde nezostali ležať, ale vstali a šli ďalej... A k tomu nie je na škodu spýtať sa každý deň samých seba, aké problémy to vlastne riešime. Ide o vážne veci alebo iba o malichernosti, ktoré iba za vážne považujeme? Nech je už odpoveď akákoľvek, pomáha, ak si uvedomíme, že sú okolo nás ľudia, ktorí sú na tom stokrát horšie ako my, pritom za to nemôžu, a aj napriek tomu majú chuť žiť a my im môžeme pomôcť a tým pomôžeme aj sebe samým...zachrániť sa, keď aj nám sa čas od času rúca ten náš domček z karát... PS:Ak sa Ti zdá, milý čitateľ, tento článok nesúrodým a nevieš, ako môžu spolu súvisieť Vianoce, jedna kniha a výstava fotografií, prečítaj si to ešte raz a myšlienkový most tam iste nájdeš...alebo kašli na to! :) No a tým, ktorí by radi vrhli kritiku na odseky, ktoré v texte nebadať, tak tým sa ospravedlňujem,ale jednoducho aj pri všetkej snahe si s editorom vôbec nerozumieme...

Lucia Gogorová

Lucia Gogorová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Jej smiech je dlhý a uvážlivý ako zima. Nie je ani slabá, ani krehká. Život saje plnými dúškami..." (Jennifer Maidenová, Zimné dieťa)Študentka LF UK v Prahe... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu